- Evolúcia hodiniek ako ich poznáme dnes sa začala vynájdením vreckového chronometra v 16. storočí.
- Náramkové hodinky boli spočiatku doménou výsostne dámskeho šatníka.
- O popularizáciu a rozvoj pánskych náramkových hodiniek sa na začiatku 20. storočia zaslúžila armáda.
Vedeli ste, že malé vrecko na džínsoch pôvodne slúžilo na nosenie vreckových hodiniek? Meranie času na cestách bolo veľkým objavom, za ktorým sa oplatí vrátiť niekoľko storočí späť. Viedlo totiž k vývoju nositeľných technológií, ktoré sa postupne presunuli z vreciek na zápästia a dnes majú podobu moderných chronometrov nabitých inovatívnymi funkciami a materiálmi. Pozývame vás na cestu v čase, v priebehu ktorej vám predstavíme evolúciu hodiniek a hodinárskeho priemyslu.
Obsah článku
Evolúcia hodiniek začína vreckovými časomierami
Vreckovými hodinkami prešlo hodinárstvo od orlojov a časomier umiestnených na vežiach katedrál, ktoré fungovali ako zvuková signalizácia bez číselníka, k nositeľným technológiám.
Objav prenosných vreckových hodiniek
Za počiatkom nositeľných hodiniek sa musíme vrátiť do 15. storočia, kedy bola vynájdená hnacia pružina. Vzápätí na to, na prelome storočí, Nemec Peter Henlein vyrobil prvé prenosné vreckové hodinky s pružinovým mechanizmom a oválnym krytom, vďaka ktorému si vyslúžili prívlastok „norimberské vajce“. Evolúcia hodiniek bola v plienkach a nejednalo sa o žiadne presné časomiery. Odchýlka merania času predstavovala aj pol hodinu denne a väčšina hodiniek nebola vybavená minútovou ručičkou.
Zrod švajčiarskeho hodinárstva a zlepšenie presnosti
Švajčiari sa do histórie hodinárstva zapísali už v polovici 16. storočia, kedy sa doslova zrodil švajčiarsky hodinársky priemysel. Istým spôsobom za to vďačíme kresťanskému reformátorovi Jánovi Kalvínovi, ktorý zakázal zlaté šperky. Tým prinútil ženevských klenotníkov, aby si hľadali nové uplatnenie v hodinárstve.
Boli to práve švajčiarski mechanici, ktorí vynašli inovatívny mechanizmus poskytujúci navinutej pružine odpor a tým regulujúci presnosť chodu hodiniek. Ďalší krok sa pripisuje Angličanovi Robertovi Hookeovi a Holanďanovi Christianovi Huygensovi, ktorí objavili balančné koliesko. Vďaka týmto technológiám sa hodinky stali užitočné aj v oblasti vedy a navigácie. Minútová ručička sa na hodinkách začala objavovať od roku 1680.
Ďalšie vylepšenia vreckových hodiniek
Švajčiarski hodinári vniesli do chronometrov nové materiály ako mosadz, bronz a striebro. Tieto materiály boli jemnejšie na úpravu, vďaka čomu boli hodinky opäť o niečo presnejšie. Sklo chrániace ciferník pribudlo až na začiatku 17. storočia. Dovtedy bol pohyb ručičky chránený len sklopným puzdrom. V 18. storočí inovátori značne pokročili a do vreckových hodiniek vniesli také vychytávky ako stopky, kalendár, zobrazovanie viacerých časových pásiem či astronomické ukazovatele. Tieto hodinky však boli symbolom luxusu určeným len pre najbohatšie vrstvy.
Z vrecka na ruku: Prvé náramkové hodinky nosili ženy
Historici sa nezhodujú v tom, kto si prvý zapol hodinky na zápästie, ale začalo sa tak diať v 19. storočí. Náramkové hodinky boli primárne vnímané ako súčasť ženského šatníka. Niektoré zdroje uvádzajú, že prvé časomiery s náramkom vyrobil francúzsky hodinár švajčiarskeho pôvodu Abraham-Louis Breguet pre neapolskú kráľovnú v roku 1810. O polstoročie neskôr si nechala uhorská grófka vyrobiť dámske náramkové hodinky u Patek Philippe. Náramkové hodinky sa stali luxusným dámskym doplnkom, zatiaľ čo muži nosili svoje časomiery aj naďalej vo vrecku.
Pánske náramkové hodinky spopularizovala armáda
Letci, námorníci a šoféri v armáde potrebovali rýchlo skontrolovať čas bez toho, aby zamestnali ruky vyťahovaním hodiniek z vrecka. Slovo tak dostali náramkové hodinky, ktoré boli dovtedy výsostne dámskou záležitosťou. Louis Cartier dostal úlohu nájsť alternatívu k vreckovým hodinkám pre letca Alberta Santosa-Dumonta. Slávny náramkový model Cartier-Santos bol vyvinutý v roku 1904. O definitívnu popularizáciu pánskych náramkových hodiniek sa v evolúcii hodinárstva zaslúžila prvá svetová vojna.
Rozmach a vylepšenia náramkových hodiniek
Kvôli použitiu na vojenské účely museli náramkové hodinky zrazu znášať oveľa viac otrasov, nečistôt, prachu a vody. S tým súviseli snahy o vynález vodotesných hodiniek, ktoré vyvrcholili modelom Oyster z dielne Rolex v roku 1926. V 20. rokoch boli tiež navrhnuté prvé automatické hodinky. Dovtedy sa pre mechanické naťahovanie hodiniek používal výlučne manuálny systém. Evolúcia hodiniek dokonca priniesla v tomto období aj prvé zostrojené quarzové hodinky. Na trh sa však dostali až v 60. rokoch.
